Účtovná uzávierka – základné informácie

Výstupným produktom účtovníctva účtovnej jednotky je účtovná závierka. Prezentuje skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva za účtovné obdobie. Bez ohľadu na používanú účtovnú sústavu (jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo), účtovná závierka zobrazuje informácie o stave majetku, záväzkoch, rozdielu medzi majetkom a záväzkami, o výnosoch, o nákladoch, o príjmoch, o výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky za účtovné obdobie ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Informácie v účtovnej závierke sú usporiadané tak, aby používatelia účtovnej závierky ich mohli využívať pri rozhodovaní.

Účtovnú závierku chápeme ako činnosť, ktorá je spojená s uzatváraním účtovných kníh. Obsahom účtovnej závierky sú práce, ktoré účtovná jednotka musí vykonať pred tým, ako uzavrie účtovníctvo za bežné účtovné obdobie.

Účtovnej uzávierke podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení  neskorších predpisov (tretia časť) predchádza prípravná fáza pred uzatváraním účtovných kníh a potom následne uzatváranie účtovných kníh. Týka sa to všetkých neziskových účtovných jednotiek, ktoré účtujú v sústave podvojného účtovníctva (ďalej PÚ) a v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej JÚ) bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú predkladať účtovnú závierku tretím osobám.

Ak má nezisková účtovná jednotka organizačné zložky a podobne, ktoré nemajú právnu subjektivitu – nie sú samostatnými právnickými osobami, je potrebné, aby tieto tiež zahrnula do svojej účtovnej závierky.

Informácie v účtovnej závierke by mali byť:

• užitočné – účtovná závierka informuje o základných údajoch účtovnej jednotky – o jej majetku, finančných prostriedkoch, zadlžení organizácie, ako aj o budúcich príjmoch z pohľadávok, o nákladoch a výnosoch organizácie,
• zrozumiteľné – účtovníctvo je vedené v slovenskom jazyku, sú použité účtovné metódy a účtovné zásady podľa príslušného opatrenia pre neziskové účtovné jednotky, účtovníctvo je vedené v listinnej alebo technickej forme, ktorú je možné previesť do podoby čitateľnej pre používateľa,
• porovnateľné – údaje sa vykazujú za bežné účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie,
• spoľahlivé – informácie v účtovnej závierke musia poskytovať verný a pravdivý obraz o hospodárení účtovnej jednotky a o finančnej situácii účtovnej jednotky,
• verné – obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami,
• včasné – ak je účtovná závierka zostavená do 6 mesiacov v súlade so zákonom o účtovníctve alebo v inom termíne, ktorý ustanovuje osobitný hmotno-právny predpis, podľa ktorého postupuje konkrétna účtovná jednotka,
• úplné – v účtovnej závierke sú zachytené všetky významné informácie o situácii v účtovnej jednotke.

Účtovná závierka sa zostavuje ako riadna účtovná závierka – k poslednému dňu účtovného obdobia alebo mimoriadna účtovná závierka – pri likvidácii účtovnej jednotky, konkurze, alebo pri uplynutí času alebo dosiahnutia účelu, na ktorý bola zriadená – napr. pri neinvestičnom fonde.

Pri zostavovaní účtovnej závierky sú nevyhnutné nasledujúce podklady:

1. základné dokumenty účtovnej jednotky – zakladacia listina alebo zriaďovacia zmluva, nadačná listina, stanovy, štatút, uznesenia zo zasadnutí samosprávnych orgánov,
2. hlavná kniha za celé účtovné obdobie,
3. interné smernice účtovnej jednotky,
4. evidencia majetku,
5. inventarizačné zápisy a správa inventarizačnej komisie,
6. schválená účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení  neskorších predpisov § 16 ods. 4 účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy vždy

a) ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis (napr.  neinvestičný fond sa zruší podľa § 12),

b) k poslednému dňu  účtovného obdobia,

c) ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,

d) ku dňu predchádzajúcemu deň  vstupu do likvidácie alebo deň  účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Účtovnej uzávierke predchádza prípravná fáza pred uzatváraním účtovných kníh a potom následne uzatváranie účtovných kníh. Týka sa to obidvoch sústav – aj jednoduchého, aj podvojného účtovníctva.

Po uzavretí účtovných kníh nasleduje: 

1. Zostavenie účtovnej závierky (JU, PU)
2. Výročná správa (JU, PU)
3. Overenie účtovnej závierky audítorom – vybrané účtovné jednotky
4. Schválenie účtovnej závierky – všetky účtovné jednotky
5. Zverejňovanie účtovnej závierky  – vybrané účtovné jednotky

Práce vykonané pred uzatvorením účtovných kníh

Kontrola zaúčtovania začiatočných stavov

Obraty účtu 701 – Začiatočný účet súvahový pri otvorení účtovných kníh sa musia rovnať konečným zostatkom účtu 702 – Konečný účet súvahový minulého účtovného obdobia. Toto je princíp bilančnej kontinuity.

V prípade jednoduchého účtovníctva je potrebné skontrolovať zostatky majetku a záväzkov v účtovných knihách a počiatočné stavy na začiatku účtovného obdobia. Okrem peňažného denníka sa to týka knihy pohľadávok, knihy záväzkov, knihy dlhodobého majetku, knihy zásob  a ostatnej pomocnej evidencie.

Inventarizácia

Vykonanie inventarizácie je jednou z dvoch podmienok preukázateľnosti účtovníctva podľa § 8 ods. 4 zákona o účtovníctve. Inventarizáciou sa overuje, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. V podvojnom účtovníctve inventarizácií podliehajú všetky súvahové účty hlavnej knihy, ktoré majú nenulový zostatok.

Postup prác pri
inventarizácií:

1. Inventarizácia začína príkazom štatutárneho zástupcu na výkon inventúr pred začatím inventarizácie.

2. Poverené zodpovedné osoby vykonávajú inventúru, ktorú zachytávajú na inventúrnom súpise. Inventúra je proces zisťovania skutočného stavu majetku, záväzkov, vlastného imania, a to

• fyzickou inventúrou – fyzickým overovaním (spočítaním, meraním, vážením, a pod.)
• dokladovou inventúrou – overovaním podľa dokladov (napr. pri pohľadávkach, záväzkoch a pod.)
• kombináciou obidvoch spôsobov

3. Porovnanie skutočného stavu so stavom účtovným

4. Výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise, ktorý rieši:

• výsledky porovnávania skutočného stavu so stavom účtovným,
• zistenie inventarizačných rozdielov,
• vysporiadanie inventarizačných rozdielov.

Časový horizont inventarizácie (§ 29 ods. 3 zákona o účtovníctve):

• Pri dlhodobom hmotnom majetku okrem zásob a peňažných prostriedkov v hotovosti môže účtovná jednotka vykonať inventarizáciu v inej lehote, ktorá však nesmie prekročiť štyri roky.
• Peňažné prostriedky v hotovosti je účtovná jednotka povinná inventarizovať ku dňu, ku ktorému sa uskutočňuje účtovná závierka.
• Fyzickú inventúru ostatného majetku okrem zásob, ktorú nemožno vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, možno vykonávať v priebehu posledných troch mesiacov účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia.
• Fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia.
• Stav hmotného majetku sa musí preukázať ku  dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, údajmi fyzickej inventúry upravenými o prírastky a úbytky uvedeného majetku za dobu od ukončenia fyzickej inventúry do konca účtovného obdobia, prípadne za dobu od začiatku nasledujúceho účtovného obdobia do dňa ukončenia fyzickej inventúry v prvom mesiaci tohto účtovného obdobia.

Inventúrny súpis je účtovný záznam, ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva, musí obsahovať údaje podľa zákona.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v inventarizačnom zápise. Inventarizačný zápis je účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Inventarizačný zápis obsahuje údaje v rozsahu zákona o účtovníctve.

Ku dňu účtovnej závierky musí byť zabezpečená zhoda účtovného stavu so skutočnosťou. Tento súlad sa dosiahne zaúčtovaním inventarizačných rozdielov v zmysle zákona o účtovníctve (§ 8 ods. 3).

Tiež osobitný význam má inventarizácia rôznych zmluvných vzťahov, nárokov a povinností, o ktorých sa neúčtuje, ale ktoré sa v závierke uvádzajú v poznámkach k súvahe, označované ako iné aktíva a iné pasíva.

Kontrola účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní

V podvojnom účtovníctve sa kontroluje účet 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní, ktorý nesmie mať k obdobiu, kedy uzatvárame účtovné knihy, zostatok. Na účte 431 po otvorení účtovných kníh sa prenesie hospodársky výsledok z predchádzajúceho účtovného obdobia.

Orgány účtovnej jednotky rozhodnú o zisku, resp. o strate, ktorá sa zaúčtuje po vystavení interného účtovného dokladu. Ak príslušné orgány nerozhodnú o rozdelení účtovného zisku, prípadne účtovnej straty, zaúčtuje sa tento nerozdelený zisk alebo strata na účet 428 – Nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov.

Zaúčtovanie účtovných prípadov na účtoch, ktoré nesmú mať konečný zostatok

Postupy účtovania stanovujú, že konečný zostatok nesmú mať účty 111 – Obstaranie materiálu, 131 – Obstaranie tovaru ak na nich účtujeme a účet 395 – Vnútorné zúčtovanie.

Kontrola zaúčtovania poskytnutých i prijatých preddavkov, prípadne ich vyúčtovanie

Ide o poskytnuté preddavky, ktoré boli vyplatené zamestnancom, prípadne členom štatutárnych orgánov alebo dobrovoľníkom (účet 335). Najčastejšie to môžu byť poskytnuté preddavky v zmysle zákona o cestovných náhradách za účelom úhrady výdavkov zamestnanca (člena štatutárneho orgánu, dobrovoľníka) vyslaného na pracovnú cestu, alebo preddavky paušálneho charakteru osobám zabezpečujúcim drobné nákupy, vyplatené iným účtovným jednotkám na predmetné plnenie (účet 052, 314), vyplatené partnerským účtovným jednotkám pri realizácií projektov (účet 314, 346, 348).

Prijaté preddavky sa môžu týkať prijatých preddavkov od klientov za vecné plnenie poskytovanej služby (účet 324), alebo prijaté od iných účtovných jednotiek pri realizácií projektov (účet 324, 346, 348).

Dokladovou inventúrou sa zisťuje, či prijaté, prípadne poskytnuté preddavky nie je potrebné do konca účtovného obdobia zúčtovať.

Zúčtovanie so štátnym rozpočtom a rozpočtom samospráv

Neziskové účtovné jednotky, ktoré v účtovnom období boli prijímateľom verejných financií a nie sú subjekty verejnej správy, by mali zvýšiť pozornosť a kontrolu pri účtovnej závierke. Verejné financie sú zúčtovateľné so štátnym rozpočtom. Zvlášť dávame do pozornosti tri zákony – zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o finančnej kontrole a audite a zákon o verejnom obstarávaní.

Verejné prostriedky sú:

• finančné prostriedky podľa § 2 písm. a), e) a f) a § 35a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
• finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
• finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie;
• vlastné finančné prostriedky osoby určené na financovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie.

Sú predmetom dane a sú oslobodené od dane z príjmu, pretože dotujú hlavnú činnosť neziskových účtovných jednotiek. Dotuje sa bežná činnosť (z bežných výdavkov), ale aj investičná činnosť – obstaranie dlhodobého majetku (z kapitálových výdavkov).

Spôsob financovania z verejných financií je formou predfinancovania, zálohových platieb, prípadne refundácií.

Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách). Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydáva ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje len na subjekty verejnej správy.

Bežné výdavky sa triedia na hlavnej kategórii 600. Táto hlavná kategória zahŕňa platby za mzdy, platy, poistné, tovary a služby, napr. cestovné náhrady, energie, materiál, dopravné, údržbu a opravy, nájomné. Podrobnejšie členenie je v kapitolách 610 až 640.

Zo zákona o účtovníctve, ale aj z pravidiel finančného riadenia verejných financií zo strany neziskovej účtovnej jednotky musí byť zabezpečený kontrolný systém.

Verejné financie aj v neziskovej účtovnej jednotke, podľa zákona o finančnej kontrole by mali byť efektívne, hospodárne, účelne a účinne využité.

Kontrola efektívneho, hospodárneho a účelného využitia verejných zdrojov je niekoľko stupňová: vnútorná kontrola, ktorú zabezpečuje nezisková účtovná jednotka, kontrola na úrovni správcu verejných zdrojov, kontrola zo správy finančnej kontroly, kontrola zo strany Najvyššieho kontrolného úradu a kontrola zo strany vládneho auditu.

Ak neziskové účtovné jednotky sú prijímateľmi verejných prostriedkov, potom niektoré z nich majú povinnosť auditu. Ide o

• neziskové organizácie poskytujúce verejno-prospešné služby (zákon 213/1997 Z. z.), ak príjem z verejných prostriedkov presiahne 200 000 eur
  ^[1],
• neverejných poskytovateľov sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ak príjmy z verejných prostriedkov v roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, prekročia sumu 33 193 eur,
• športové organizácie (občianske združenia) podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, ak príjem verejných prostriedkov presiahne 100 000 eur.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách v aktuálnom znení

Podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia.

Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje.

Osobitné zákony:

• zákon č. 434/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
• zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní
• zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky
• zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
• zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
• zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Dotácie, granty, príspevky z verejných zdrojov môžu byť zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu samospráv a vyšších územných celkov, z európskych fondov.

Dotuje sa bežná činnosť (podľa druhovej klasifikácie bežných výdavkov, kategória 600), vo výnimočných prípadoch aj investičná činnosť – obstaranie dlhodobého majetku (z kapitálových výdavkov, kategória 700).

Zo štrukturálnych a investičných fondov EÚ (EŠIF) možno financovať bežnú činnosť, prípadne investičnú. Pre aktuálne programové obdobie sú to nasledovné fondy, ktoré sa riadia jednotným súborom pravidiel:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR),
• Európsky sociálny fond (ESF),
• Kohézny fond (KF), 
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV),
• Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

Nevyčerpané prostriedky ŠR

Podľa § 8 ods. 5 bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 1. októbri rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka.

Použitie dotácie v nasledujúcom rozpočtovom roku môže byť

• na úhradu záväzkov z miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní z minulého obdobia (náklady v minulom období, výdavky v nasledujúcom období),
• na úhradu záväzkov z minulého obdobia (náklady v minulom období, výdavky v nasledujúcom období),
• na úhradu bežných výdavkov nasledujúceho obdobia  (náklady aj výdavky v nasledujúcom období).

Poskytovateľ dotácie (samospráva, ministerstvo, orgán štátnej správy a pod.) môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť zmluvou, prípadne všeobecne záväzným nariadením. 

Osobitná oznamovacia povinnosť

Neziskové účtovné jednotky, ktoré obdržali finančnú pomoc priamo z EÚ, sú v súlade s § 20 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy do 30 dní od prijatia finančnej pomoci povinní oznámiť výšku a účel, na ktorý bola finančná pomoc prijatá.

Zákonom č. 69/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony bola s účinnosťou od 1. marca 2012 právnickým osobám a fyzickým osobám uložená povinnosť oznamovať v rovnakej lehote 30 dní Ministerstvu financií SR tiež prijatie žiadosti Európskej únie o vrátenie finančnej pomoci, alebo jej časti.

S účinnosťou od 1. 6. 2017 nahrádza papierový vzor tlačiva “Oznámenie o prijatí finančnej pomoci priamo z EÚ a nezaradenej do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a o povinnosti vrátenia finančnej pomoci“ elektronický formulár, ktorý je zverejnený pod záložkou “Elektronické oznámenie o prijatí finančnej pomoci z EÚ“ v prostredí webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktorým Európska komisia poskytla granty na projekty, ktoré podporujú záujmy Európskej únie alebo sa podieľajú na uplatňovaní programov alebo politík Európskej únie. Poskytované sú na základe uzatvorenej zmluvy s útvarmi Európskej komisie alebo s jej agentúrami najmä cez výzvy na predkladanie ponúk.

Táto oznamovacia povinnosť sa netýka prijímateľov, ktorí prijali finančnú pomoc v rámci operačných programov Národného strategického referenčného rámca 2007-2013, Operačného programu Rybné hospodárstvo SR 2007-2013, Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013, operačných programov v rámci Partnerskej dohody SR na roky 2014-2020, Operačného programu potravinovej a základnej materiálnej pomoci (FEAD) a z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu prostredníctvom platobných jednotiek, ktorým sa poskytujú prostriedky EÚ z certifikačného orgánu – Ministerstva financií SR^[1], z Platobnej agentúry Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR alebo z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Na základe uvedeného sa upravuje vzor tlačiva, vzťahujúci sa k oznamovacej povinnosti na „Oznámenie o prijatí finančnej pomoci priamo z EÚ a nezaradenej do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a o povinnosti vrátenia finančnej pomoci“^[2].

Ide o finančné príjmy v rámci týchto programov, napríklad: Rámcové programy pre výskum a vývoj, Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, Progress, Comenius, Erazmus, Mundus, Customs, Fiscalis, eContent Plus, programy verejného zdravia, ochrany spotrebiteľa, Kultúra, Mládež, Program proti násiliu Daphne a prevencia pred drogami.

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly a auditu (finančné riadenie, finančná kontrola, audit, finančná operácia.

• Hospodárnosťou sa rozumie vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu.
• Efektívnosťou sa rozumie najvýhodnejší vzájomný pomer medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami.
• Účinnosťou sa rozumie plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie.
• Účelnosťou sa rozumie vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia.

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní 

Zákon o verejnom obstarávaní definuje, kto je verejným obstarávateľom v § 7 a § 8.

Verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 2  je aj právnická osoba, ktorá je založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, a je

1.  úplne alebo z väčšej časti financovaná verejným obstarávateľom (štátna správa, samospráva),
2.  kontrolovaná verejným obstarávateľom (štátna správa, samospráva)

Verejným obstarávateľom podľa tohto zákona sa stáva súkromná, cirkevná škola a školské zariadenie v plnom rozsahu a čiastočne neverejní poskytovatelia sociálnych služieb (pri splnení požiadavky podľa § 7 ods. 2).

Verejný obstarávateľ podľa § 8

Ak verejný obstarávateľ poskytne neziskovej účtovnej jednotke, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, časť finančných prostriedkov predstavujúcich percentuálny podiel rovnaký alebo vyšší ako 50 % finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná používať postup ako verejný obstarávateľ.

Účtovanie verejných financií

Príjmy z verejných financií v neziskových účtovných jednotkách sa účtujú nasledovne:

•  prijaté dotácie (normatívne a nenormatívne prostriedky), granty, príspevky na bežnú činnosť v prospech výnosov (účet 691 – Dotácie),
•  nevyčerpané dotácie (ak dovoľujú pravidlá finančného riadenia) sa účtujú v prospech časového rozlíšenia výnosov budúcich období (účet 384 – Výnosy budúcich období) a v nasledujúcom období sa zúčtujú do výnosov,
•  prijaté dotácie na dlhodobý majetok v prospech časového rozlíšenia výnosov budúcich období (účet 384 – Výnosy budúcich období) v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov alebo zostatkovej ceny dlhodobého majetku.

 Podiely zaplatenej dane

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – § 50 Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Podiel zaplatenej dane je najmenej 3 eur, ak daňovníkom je fyzická osoba; 8 eur pre jedného prijímateľa, ak daňovníkom je právnická osoba.

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú:

• ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
• podpora a rozvoj športu,
• poskytovanie sociálnej pomoci,
• zachovanie kultúrnych hodnôt,
• podpora vzdelávania,
• ochrana ľudských práv,
• ochrana a tvorba životného prostredia,
• veda a výskum,
• organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Povinnosti prijímateľa

Ak súhrn podielov zaplatenej dane je vyšší ako 3 320 eur, potom prijímateľ je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, spôsob použitia podielu zaplatenej dane a výrok audítora, ak má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.

Zverejnenie v Obchodnom vestníku sa uskutočňuje elektronickou formou za poplatok 3,50 eura. Spôsob zverejnenia je presne popísaný na stránkach www.rozhodni.sk.

UPOZORNENIE: Do 31. mája musí byť špecifikácia už zverejnená! Preto odporúčame špecifikáciu na zverejnenie zaslať do redakcie Obchodného vestníka s viac dňovým časovým predstihom!

Ak súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, potom je povinnosť najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi. Úroky z peňažných prostriedkov znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 prijímateľ použije len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

Použitie finančných prostriedkov z podielu zaplatenej dane je možné na nákup dlhodobého hmotné majetku a dlhodobého nehmotného majetku alebo na činnosť, prevádzku verejnoprospešného účelu, a to do nasledujúceho kalendárneho roku, napr. finančné prostriedky z roku 2018 sa môžu použiť do konca roku 2019.

Príspevky z podielu zaplatenej dane sa účtujú podľa použitia nasledovne:

• použitie na bežnú činnosť v prospech výnosov (účty 665 – Príspevky z podielu zaplatenej dane),
• použitie na nákup dlhodobého majetku v prospech časového rozlíšenia výnosov budúcich období (účet 384 – Výnosy budúcich období) v časovej a vecnej súvislosti so zaúčtovaním odpisov alebo zostatkovej ceny dlhodobého majetku.

Aby sme správne vyčíslili a zinventarizovali zostatky na súvahových účtoch, uvádzame príklad analytického členenia účtov používaných pri účtovaní podielov zaplatenej dane v časovom rozlíšení.

Vystavenie a zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov vyhotovených v nasledujúcom období a súvisiacich s bežným obdobím

Podľa § 8 zákona o účtovníctve účtovná  jednotka je  povinná  viesť  účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, preto je povinná vystaviť a zaúčtovať všetky účtovné doklady preukazujúce účtovné prípady uskutočnené do konca účtovného obdobia (odberateľské faktúry, interné doklady, pokladničné doklady, ktoré sama vystavuje, plus externé doklady – dodávateľské faktúry a bankové výpisy).

Zaúčtovanie rezerv, nevyfakturovaných dodávok

Rezervy sa účtujú v podvojnom účtovníctve ako záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, pričom nie je známa presná výška záväzku alebo jeho presné časové vymedzenie. Rezerva sa ocení odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Na rezervy sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená. Rezervy nemajú aktívny zostatok.

Rezervy na náklady sa vytvárajú

• na nevyčerpané dovolenky, vrátane sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, odstupné, prémie a odmeny zamestnancom,
• na nevyfakturované dodávky a služby, ak je neisté časové vymedzenie alebo výška záväzku,
• na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy týkajúcej sa vykazovaného  účtovného obdobia,
• na náklady na zostavenie daňového priznania za vykazované účtovné obdobie a podobne,

Tvorba rezervy na náklady sa účtuje na vecne príslušný účet nákladov, ku ktorému záväzok prislúcha. Ak ide o rezervu, ktorá sa týka viacerých nákladových druhov alebo na tento nákladový druh nie je ustanovený účet nákladov, tvorí sa rezerva na ťarchu účtu 549 – Iné ostatné náklady.

Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu účtu 323 – Krátkodobé rezervy so súvzťažným  zápisom v prospech vecne príslušného účtu nákladov. Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy. Pri rezervách sa uplatňuje zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov účtov nákladov.

N účte 451 – Rezervy zákonné sa účtuje tvorba, použitie a zrušenie dlhodobých rezerv, ktorých tvorba vyplýva z osobitného predpisu^[3] a je podľa tohto predpisu aj daňovým výdavkom.

Tvorba rezerv je na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Dodávateľské faktúry za tovary a služby splnené do dňa účtovnej závierky a nevyfakturované do konca účtovného obdobia sa účtujú v prospech účtu 326 – Nevyfakturované dodávky. 

Opravné položky

Tvorba opravných položiek bude na rozhodnutí účtovnej jednotky.

Opravné položky sa účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Tvorba opravných položiek podľa postupov účtovania súvisí s opodstatnenosťou, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho pôvodnému oceneniu v účtovníctve. Nemajú trvalý charakter. Opravné položky sa vytvárajú len k majetku a viažu sa vždy na konkrétny druh majetku (k dlhodobému majetku, k zásobám, k finančnému majetku, k pohľadávkam).

K záväzkom sa opravná položka netvorí, ale ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná ako je ich suma v účtovníctve, potom ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov.

Kontrola tvorby a čerpania rozpočtu

Rozpočet v neziskových organizáciách má rôzny charakter. Môže sa zakladať na povinnosti, ale môže mať aj fakultatívny charakter.

Neziskové účtovné jednotky majú možnosť získavať prostriedky z viacerých zdrojov, je potrebné tieto príjmy a výdavky plánovať a kontrolovať. Výdaje sa viažu na získané zdroje príjmov a tvoria finančné zabezpečenie činnosti neziskových organizácií.

Rozpočet súvisí s plánovaním, ktorý má charakter

• procesu – zameraný na plnenie poslania neziskovej organizácie bez obmedzenia času, so zabezpečením finančných prostriedkov a s ľudskými zdrojmi,
• projektu – dočasná aktivita zameraná na vytvorenie špecifického produktu alebo služby v rámci určitého časového úseku s presne vymedzenými finančnými prostriedkami a s personálnym zabezpečením.

V rámci procesu sa zvyčajne rozpočtujú výnosy a náklady. Projekty sa rozpočtujú na základe peňažných príjmov a výdajov.

Povinnosť tvoriť rozpočet majú iba tie neziskové účtovné jednotky, ktorým to stanovuje hmotno-právny predpis, na základe ktorého vznikli, ako napríklad nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecno-prospešné služby, neinvestičné fondy a podobne.

 Časové rozlíšenie nákladov a výnosov

Účtovná jednotka nie je povinná účtovať na účtoch časového rozlíšenia, ak ide o nevýznamné sumy výnosov a nákladov a za služby každoročne sa opakujúce.

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov sa účtuje v podvojnom účtovníctve. Jedná sa o nesúlad medzi výdavkami a nákladmi, príjmami a výnosmi ku dňu účtovnej závierky.

Nesúlad medzi výdavkami a nákladmi ku koncu účtovného obdobia sa odstráni časovým rozlíšením vo forme:

• nákladov budúcich období (účet 381),
• výdavkov budúcich období (účet 383).

Nesúlad medzi výnosmi a príjmami ku koncu účtovného obdobia sa odstráni časovým rozlíšením vo forme:

• výnosov budúcich období (účet 384),
• príjmov budúcich období (účet 385).

Pri účtovaní účtovných prípadov na účty časového rozlíšenia musíme poznať účel (vecné vymedzenie), výšku (peňažnú sumu) a obdobie, ktorého sa týkajú. Pokuty, penále, manká a škody sa časovo nerozlišujú.

Na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, napríklad náklady na vopred platené nájomné, na predplatné. Účtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým náklady vecne a časovo súvisia.

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtujú náklady, ktoré s bežným účtovným obdobím súvisia, avšak výdavok na ne sa doteraz neuskutočnil. Účtujú sa len sumy, pri ktorých je známe, že sa v budúcich obdobiach vynaložia na príslušný účel a v určitej výške.

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú:

• príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré hospodársky patria do výnosov v budúcich obdobiach, ako napríklad na úhrada nákladov na výchovu a vzdelanie na celý školský rok, vopred prijaté nájomné, vopred prijaté sumy paušálov na zabezpečenie služieb, napr. stravné, nevyčerpané dotácie, ktoré sa môžu použiť v nasledujúcom období a pod. – prechodné obdobie,
• prijatá dotácia, finančný dar na obstaranie dlhodobého nehmotného alebo dlhodobého hmotného majetku odpisovaného, alebo bezodplatne darovaný dlhodobý nehmotný alebo hmotný majetok – dlhodobé obdobie.

Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým časovo rozlíšené výnosy vecne súvisia.

Prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého  hmotného majetku odpisovaného sa účtujú na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období a v prospech účtu 691 – Dotácie v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého majetku, na obstaranie ktorého bola dotácia poskytnutá, od doby uvedenia tohto majetku do používania. Ak sa dotácia čerpá počas viacerých účtovných období, účtuje sa v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období a až v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním nákladov vynaložených na príslušný účel,  sa účtuje v prospech účtu 691 – Dotácie. Dotácie na nákup pozemku, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na tomto pozemku, sa rozpustia do výnosov počas určenej doby odpisovania stavby.

Prijatý finančný dar na obstaranie dlhodobého hmotného majetku odpisovaného a dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období a v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 66 – Prijaté príspevky v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého majetku, na obstaranie ktorého bol finančný dar poskytnutý, od doby uvedenia tohto majetku do používania.

Prijaté dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku odpisovaného sa účtujú na ťarchu účtu 384 a v prospech účtu 691 v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého hmotného majetku.

Ak sa dotácia čerpá počas viacerých účtovných období, účtuje sa  v prospech účtu 384 a až v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním nákladov vynaložených na príslušný účel,  sa účtuje v prospech účtu 691 – Dotácie.

Dotácie na nákup pozemku, ktorých poskytnutie je podmienené výstavbou na tomto pozemku, sa rozpustia do výnosov počas určenej doby odpisovania stavby.

Prijatý finančný dar na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku odpisovaného sa účtuje na ťarchu účtu 384 a v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 66 – Prijaté príspevky v časovej a vecnej súvislosti s účtovaním odpisov dlhodobého majetku, na obstaranie ktorého bol finančný dar poskytnutý, od doby uvedenia tohto majetku do používania.

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú výnosy, ktoré súvisia s bežným účtovným obdobím a doteraz sa neúčtovali ako pohľadávky, napr. na úhradu nákladov na výchovu a vzdelanie.

 Dobrovoľnícka práca

Zákonom č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve je možné podľa § 6 prijímateľa dobrovoľníckej činnosti účtovať hodnotu vykonávanej dobrovoľníckej činnosti na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa charakteru vykonávanej dobrovoľníckej práce.

Nezisková účtovná jednotka vedie evidenciu dobrovoľníkov s údajmi: meno, priezvisko, adresa bydliska, dátum narodenia, dohodnuté miesto výkonu, obsah a trvanie dobrovoľníckej činnosti.

Podkladom k zaúčtovaniu hodnoty dobrovoľníckej činnosti slúži VÝKAZ dobrovoľníckej činnosti.

Vykonávanie dobrovoľníckej činnosti sa účtuje u prijímateľa dobrovoľníckej činnosti v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 62 – Aktivácia Podľa charakteru vykonávanej dobrovoľníckej práce sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu účtovej triedy 5 – Náklady na činnosť alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku, ak sa obstaráva dlhodobý majetok.

Ocenenie dobrovoľníckej práce je na základe § 120 Zákonníka práce, pričom sa vychádza zo stupňa náročnosti práce a minimálnych mzdových nárokov.

 Výpočet výsledku hospodárenia a zaúčtovanie dane z príjmov

Hospodársky výsledok pred zdanením daňou z príjmov právnických osôb sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej 5.

Zdaňovanie príjmov neziskových účtovných jednotiek rieši kapitola 5.

Pre daňové účely je dôležité v účtovníctve zistiť a skontrolovať náklady a výnosy týkajúce sa hlavnej nezdaňovanej činnosti a zdaňovanej (podnikateľskej) činnosti.

Podľa Zákona o dani z príjmu členíme príjmy (výnosy) na

• príjmy, ktoré sú predmetom dane:
  • príjmy oslobodené (hlavná činnosť, ktorá generuje príjem a ktorá nie je podnikaním, prostriedky zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv)
  • príjmy neoslobodené (predaj dlhodobého majetku a zásob, sponzorské, nájomné a z podnikateľskej činnosti)
  • príjmy zdanené zrážkou (úroky v banke, výnos z majetku z majetku v podielovom fonde, príjmy z podielových listov, výnos z vkladových certifikátov, príjmy Fondu prevádzky, údržby a opráv – prenájom, zmluvné pokuty a úroky z omeškania, predaj spoločných nebytových priestorov, výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok, peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti)
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (dary fyzických a právnických osôb, dedičstvo, granty od súkromných nadácií)

Daň z príjmov sa počíta len z časti príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov (neoslobodených od dane z príjmu), a to ako rozdiel medzi príjmami (výnosmi) a výdajmi (nákladmi).

Vypočítaná daň je posledným zápisom pred uzavretím účtovných kníh a účtuje sa na ťarchu účtu 591 – Daň z príjmov v prospech účtu 341 – daň z príjmov.

Uzavretie účtovných kníh

Posledné účtovné zápisy v účtovných knihách podvojného účtovníctva súvisia s ich uzatvorením.

Pri uzavieraní účtovných kníh sa

• zisťujú obraty strán Má dať a strán Dal jednotlivých účtov,
• zisťujú konečné stavy účtov nákladov a účtov výnosov a konečné zostatky súvahových účtov,
• zistí výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy z činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady na činnosť, s výnimkou účtu 591 – Daň z príjmov, účtu 595 – Dodatočné odvody dane z príjmov, účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.
  • Ak má nezisková účtovná jednotka príjmy (výnosy), ktoré podliehajú zdaneniu, potom pre daňové účely sa zisťuje základ dane:
  • Základ dane je rozdiel výnosov účtovaných na analytických účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy z činnosti, ktoré sú zdaňované a nákladov účtovaných na analytických účtoch účtovej triedy 5 – Náklady na činnosť, ktoré súvisia so zdaňovanou činnosťou a považujú sa za daňový výdavok (náklad).
  • Ak vznikne daňová povinnosť, zaúčtuje sa daň z príjmov ako posledný účtovný prípad pred uzavretím účtovných kníh.
• Pri uzatváraní účtovných kníh sa účtujú:
  • konečné stavy účtov nákladov v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát,
  • konečné stavy účtov výnosov na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát,
  • konečné zostatky účtov majetku (aktív) sa účtujú v prospech týchto účtov a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový,
  • konečné zostatky účtov záväzkov, imania a fondov(pasív) sa účtujú na ťarchu týchto účtov a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový,
  • účtovný hospodársky výsledok po zdanení – účtovný zisk alebo účtovná strata sa účtuje:
    • účtovný zisk na ťarchu účtu 710 – Účet ziskov a strát a v prospech účtu 702 – Konečný účet súvahový,
    • účtovná strata v prospech účtu 710 – Účet ziskov a strát a na ťarchu účtu 702 – Konečný účet súvahový.

Po uzavretí účtovných kníh v sústave podvojného účtovníctva sa zostaví účtovná závierka, ktorej súčasťou sú súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky.

Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva.

Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné, účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

Po schválení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy.

Autorka: RNDr. Ing. Marcela Dobešová, Ing. Magdaléna Feniková

Poznámky pod čiarou:

[1] Tento limit sa prvý krát použije pri overení účtovnej závierky a výročnej správy zostavenej k 31. decembru 2018

[2] Link: http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8153

[3] § 20 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.