Zdaňovanie príjmov v organizáciách nezriadených za účelom podnikania

Povinnosťou každej právnickej osoby je do 3 mesiacov od ukončenia zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie. Vyplýva to zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 zákona o dani z príjmov daňovníkom je právnická osoba a predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka. Avšak práve v súvislosti s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania (ďalej neziskové účtovné jednotky) štát nepriamo podporuje činnosť týchto účtovných jednotiek daňovými zvýhodneniami.

Z uvedeného zákona vyplývajú určité osobitnosti zdaňovania príjmov, na ktoré poukážeme v nasledovných otázkach a odpovediach.

Kto sú daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie (tzv. neziskové účtovné jednotky – NUJ)?

Vymedzuje ich § 12 ods. 3 

a) občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,

b) záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy, vysoké školy, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,, neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.

Čo nie je predmetom dane právnických osôb?

§ 12 ods. 7 – Predmet dane nie je:

a) príjem podľa § 50 (podiel zaplatenej dane na osobitné účely),

b) príjem získaný darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením, 

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e)] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)], okrem, 

 1. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g), ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), alebo je vyplácaný daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),

2. príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácaného právnickej osobe,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií (§ 208 Obchodného zákonníka – zvýšenie základného imania spoločnosti) a podielov (§ 144 a § 223 Obchodného zákonníka – zvýšenie základného imania družstva), ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Čo je predmetom dane organizácií nezriadených za účelom podnikania?

§ 12 ods. 2 – Predmet dane 

(2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (podľa Obchodného zákonníka § 2 ods. 1), sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Predaj majetku

Pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie dochádza k realizácii príjmu, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Postup daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je nevyhnutné rozlišovať predaj majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej sú príjmy predmetom dane(t. j. „zdaňovaná činnosť“) a predaj majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy nie sú predmetom dane (t. j. „nezdaňovaná činnosť). Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji hmotného majetku, ktorý bol používaný na nezdaňovanú činnosť, ako výdavok môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena v niektorých prípadoch reprodukčná obstarávacia cena, s výnimkou darovaného a vloženého majetku, kedy sa na účely zákona o dani z príjmov postupuje podľa § 25 ods. 1 písm. a), f), g) zákona o dani z príjmov. Súčasťou ocenenia majetku sú náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 zákona o dani z príjmov.

Pri predaji majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania podľa § 23 (napr. pozemky, umelecké diela, hnuteľné národné pamiatky) v zmysle § 19 ods. 3 písm. e) nie je možné vytvárať stratu (t. j. aj keď je predajná cena nižšia ako vstupná cena, nie je možné vykázať daňovú stratu).

Príjem z prenájmu

V zmysle § 17 ods. 20 je súčasťou základu dane aj nepeňažný príjem prijímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci, a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom, po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku

b) došlo k skončeniu nájmu, nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

Nepeňažným príjmom prenajímateľa v zmysle § 17 ods. 21 sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.

Príjem z reklamy, vrátane príjmu z reklám nad 20 000 u vybraných subjektov

Príjem z reklamy je predmetom dane, pričom je potrebné správne priradiť výdavky, ktoré je možné uplatniť ako daňové – súvisiace s reklamou. Pre správne zdaňovanie je nevyhnutné vedieť posúdiť rozdiel medzi príjmom z reklamy, príspevkom na činnosť a sponzorským darom.

Príjem z podnikania

Príjem z podnikania je predmetom dane, pričom je potrebné správne priradiť výdavky, ktoré je možné uplatniť ako daňové – súvisiace s podnikaním. Pre správne zdaňovanie je preto nevyhnutné poznať platný zákon o dani z príjmov.

Príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe

Príjem sa dotýka subjektov, zaradených do registra športu, ktorý vedie Ministerstvo školstva SR.

Ktoré príjmy sú oslobodené od dane ?

Zákon o dani z príjmov rieši podporu neziskových účtovných jednotiek nepriamo tak, že oslobodzuje od dane z príjmov hlavnú činnosť. Rieši to § 13:

§ 13 – Oslobodenie do dane – najčastejšie typy príjmov v neziskových účtovných jednotkách, ktoré podliehajú oslobodeniu:

(1) Od dane sú oslobodené príjmy

a) daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až g) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

g) z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal, ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota

(2) Od dane sú oslobodené príjmy aj

a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

g) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Daňové výdavky

• Daňovým výdavkom je len výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Z toho vyplýva, že v účtovníctve neziskovej účtovnej jednotky je potrebné sledovať náklady (výdavky), ktoré súvisia s nezdaňovanou a so zdaňovanou činnosťou. Pri využívaní majetku, ktorý sa používa k zdaňovanej i nezdaňovanej činnosti a s tým súvisiace výdavky (náklady), je daňový výdavok uznaný len v preukázateľnej výške v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
• Daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval.

Kedy podáva nezisková účtovná jednotka daňové priznanie?

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinná podať každá právnická osoba, pričom sú zadefinované aj osobitosti v povinnosti predkladania daňového priznania. Podáva ho v lehote podľa § 49.

§ 41 – Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

(1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Kedy nepodáva nezisková účtovná jednotka daňové priznanie?

Ak má nezisková účtovná jednotka iba

• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane [§ 13 ods. 2 písm. a)] – dary podľa Občianskeho zákonníka, príspevky z podielu zaplatenej dane) a
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 (úroky v bankách).

Občianske združenie nemusí podávať daňové priznanie ak má iba príjmy:

• ktoré nie sú predmetom dane (dary podľa Občianskeho zákonníka, príspevky z podielu zaplatenej dane),
• príjmy ktoré sa zdaňujú osobitnou sadzbou (§ 43 úroky v bankách) a
• príjmy z členských príspevkov podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín [§ 13 ods. 2 písm. b )].

Cirkev, cirkevná organizácia nemusí podávať daňové priznanie ak má iba príjmy:

• ktoré nie sú predmetom dane (dary podľa Občianskeho zákonníka, príspevky z podielu zaplatenej dane),
• príjmy ktoré sa zdaňujú osobitnou sadzbou (úroky v bankách) a
• kostolné zbierky

Daň vyberaná zrážkou

§ 43 – Daň vyberaná zrážkou

(6) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.

V súvislosti s týmto ustanovením je potrebné upozorniť na ods. 2, resp. ods. 3, z ktorého môže vyplynúť povinnosť zrážky dane pri úhradách realizovaných zo strany neziskových organizácií voči daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, a to v nadväznosti na § 16, kde je definované, ktoré príjmy u takýchto daňovníkov sú chápané ako zo zdroja na území Slovenska. (Uvedené ustanovenie sa môže dotýkať aj daňovníkov zo štátov EU – na rozdiel od zabezpečenia dane zadefinovaného v § 44).

Predĺženie lehoty podať daňové priznanie

V súvislosti s predkladaním daňového priznania je potrebné upozorniť, že je možné opäť presunúť termín na podanie daňového priznania o 3, resp. o 6 mesiacov, a to formou oznámenia v zmysle § 49 ods. 3. V súvislosti s presunom termínu o 6 mesiacov je potrebné si uvedomiť, že daňovník musí mať zdaniteľné príjmy plynúce zo zdroja v zahraničí (t. j. zdanené v zahraničí), aby si toto ustanovenie mohol uplatniť. Je potrebné upozorniť, že je štruktúrované tlačivo, na ktorom je potrebné oznámiť posunutie termínu na podanie daňového priznania.

Sadzba dane

Sadzba dane je pre rok 2019 vo výške 21 % zo základu dane.

Používanie budovy na viacero účelov

Podľa § 26 ods. 2 pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy [§ 43a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov; opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb].

Limitovanie daňových odpisov do výšky prenájmu

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) daňovými výdavkami sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až § 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrňovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku, neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu.

Daňové výdavky až po zaplatení

V rámci § 17, ktorý stanovuje spôsob zisťovania dane, zákon zadefinoval v odseku 19 výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení (t. j. neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtovalo ako o náklade). V prípade neziskových účtovných jednotiek môže ísť hlavne o výdavky (náklady) na poradenské a právne služby [písm. f)] zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 – právne služby a 69.2 – Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby; daňové poradenstvo, prípadne výdavky (náklady) na nájomné [písm. b)].

Ostatný príjem daňovníka [§ 8 ods. 1 písm. r)]

V prípade príjmu náhrady za stratu času dobrovoľníka [§ 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.] zapísaného v informačnom systéme športu je možné tento príjem § 9 ods. 1 písm. m) oslobodiť od dane z príjmu, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.

Príjem zo sponzorskej zmluvy

Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie športovej organizácii (sponzorovanému) v súlade so zákonom o športe § 50 a § 51 zákona č. 440/2015 Z. z. Sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným.

V tejto súvislosti nastala zmena Zákona o dani z príjmu v § 13 ods. 1, kde zdaniteľný príjem, neoslobodený od dane z príjmu, je aj príjem zo sponzorskej zmluvy v súlade so zákonom o športe. Výdavky na dohodnutý účel sú daňovými výdavkami zaúčtované v účtovníctve daňovníka – pozri vyššie, keď hovoríme o predmete dane.

 Tabuľka príjmov a ich členenie z hľadiska zdaňovania:

Úprava základu dane pri obchodných transakciách závislých osôb

Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky pri vzájomných obchodných vzťahoch (kontrolovaných transakciách) závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch (transakciách), pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stranu. Uvedenú úpravu základu dane je potrebné uplatniť u toho daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Táto povinnosť sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá zisťuje základ dane podľa § 7 alebo podľa § 8, t. j. na fyzický osobu s príjmami z kapitálového majetku a s ostatnými príjmami.

Zmluvná strana obchodnej transakcie medzi závislými osobami, ktorá zisťuje základ dane podľa § 17 až § 29, je povinná viesť dokumentáciu ku kontrolovaným transakciám v rozsahu určenom usmernením MF SR bez ohľadu na to, či dochádza u nej k úprave základu dane alebo nie.

Samostatná tabuľka v daňovom priznaní: I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona – upozorňujeme na poučenie k vypĺňaniu tabuľky.

Autorka: RNDr. Ing. Marcela Dobešová